Bez strachu

Bolo by to krásne,

      vždy, keď sa zvečerí,

            usínať len v Tvojom náručí,

                  plná nádhery.

Bolo by to krásne

      s Tebou zaspávať

             a bez strachu spať,

                  kedykoľvek pobozkať Ťa nežna na pery.

Túžim skloniť hlavu na Tvoju hruď,

      ani sa nepohnúť,

            len počúvať,  počúvať

                  plnáTvojej  dôvery...

A potom, keď sa pri Tebe

      pomaličky zo sna prebudím,

            môcť usmiať sa šťastím,

                   zastať na prahu dverí...

zahnať strach a chmáry,

       nabrať silu žiť, spolu vykročiť,

                    a stále ďalej a ďalej ísť,

                          biť sa, a nerátať údery,

                                            žiadne údery.