Čo najdlhšie dieťaťom

Ťažko sa žije na svete,

keď nieto viery, lásky nádeje,

zovšadial dostávať facky a rany,

až telo je  pupenec samý.      

Ja tu len stojím a pretieram si oči,

čudujem sa všetkému, hlava sa mi točí.

O chvílu prekročím prah dospelých

zatvoria sa dvere do ríše detských dní

už hračky do rúk mi nikdy nedajú

ale povedať pravdu o živote, to sa zdráhajú

povedia len: "Choď a ži!

Pred ničím nikdy neuhni!"

Či sa to dá, je druhá vec

dušu si prášiť ako koberec,

v detstve čistý, čistučký jak kvet,

potom pošliapaný a špinavý hneď.

Ja radšej sa budem hrať na piesku,

ako zo srdca neustále vyťahovať triesku,

na utŕžené rany dávať obklady,

keď so životom sa treba biť hneď za mladi.

Do sveta dospelých sa teda náhliť nebudem,

radšej dieťaťom ešte dlho, dlho, dlho zostať chcem...

Smiem?....