Krvavá červeň srdca

Nevýslovne milujem hrejivé lúče letného slnka,

vedia ma ohriať, aj keď mám srdce strápené.

Zatvorím oči a počúvam, ako Život vôkol klokotá a žblnká,

v duchu prstom kreslím obrázky po stene.

Nakreslím na ňu obrovské červené srdce,

ktoré bude symbolom mojej nekonečnej lásky,

nech otvorí pre mňa svoje náručie nikdy nehynúce,

aby obruče smútku a samoty raz navždy vo mne praskli.

Doň vryjem večné písmenká mien nás oboch,

aby každý hneď vedel, komu to obrovské srdce patrí,

aby jeho sýta farba žiarila vždy zrána na obzoroch,

aby každý večer,  západ Slnka,  zapálil ním v horách  vatry.

Otvorím oči a s úžasom pozerám na krvavé Zore,

pozerám s bolesťou a smútkom, ako Slnce zapadá.

Vtom tvár mi zbledne hrôzou. Veď to krváca srdce moje!

Krváca pre Teba. Veď nemám právo mať ťa rada.