Nesmelí

Prečo iba vtedy musím písať básne,

keď niekoho začnem milovať,

prečo len vtedy, keď zaľúbim sa nešťastne,

a márne čakám slová: " Mám ťa rád " ?

Prečo už len z kratučkého pohľadu

vyžaruje na mňa všetka jeho neha,

a prečo, keď zbadá ma, ostane stáť nemo na prahu,

a čakať na jediné slovko ma tak dlho nechá?

Prečo keď stretneme sa, obaja skloníme cudne zrak?

Prečo ani jeden nemá odvahu pohnúť sa k činu?

Prečo všetky pohyby a slová odložíme, necháme tak,

čakajúc a dúfajúc v príležitosť inú?

Prečo je láska tak nesmelá a nesplieta naše cesty?

Prečo nedopraje nám konečne byť spolu?

Prečo už len myšlienka na nové stretnutie ticho veští,

prečo máme obaja dušu tak nesmelú?