Patríš inej

Celou svojou bytosťou sa

v snách k Tebe túlievam,

v Tvojom náručí tak hľadajúc

útek zo samoty,

však hrozbou skazonosnosti

tohoto diela,

všetka odvaha a túžba skrehne,

a zrazu kamsi uletí.

Chcieť a nemôcť, nemôcť a predsa

túžiť tak veľmi, veľmi..

zahodiť zábrany

a neohliadať sa na nikoho.

To je nerovná a krutá skúška,

neľútostné sebatrýznenie, ver mi,

Ľúbiť, ale musieť sama ďalej

kráčať mlčky, napäto a stroho.

Nemám takú povahu, ba ani právo,

siahať na to, čo už dávno inej patrí,

aj keď až zúfalo, zúfalo túžim,

aspoň štipku si z teba ukradnúť.

Môžem len slzami hasiť oheň

teraz neuhasiteľnej  vatry,

vzoprieť sa neodolateľnej túžbe,

pozbierať sily, neklesnúť a zbudnúť.